dahlia

Každý kríž je vraj iba tak veľký ako dokážeme uniesť. V našej rodine teda musia byť samí rambovia. :)

Na pery sa mi tisne jeden vtip z filmu Intouchables.
Kde je kvadratik? Tam, kde ho necháš. :)

Toto by som ešte nedávno povedala aj ja. Aj 26. augusta, kedy sa mi akosi zmenil život....

Snáď ten nasledujúci bude krajší. Mnoho ľudí mi to praje. A ja ich nesklamem... :)

Smile! Why? because you can! Usmej sa! Prečo? Pretože môžeš! Takáto veta zdobila fotku od mojej sestry, na ktorej som bola ja. Na vozíku...

a spolu so mnou všetci tí, ktorí sa o mňa starajú. A snáď i tí, čo za mňa bežia...

Nie je to ten od kondičného trénera, pri ktorom som si myslela, že skapem. Je to tréning života. Od začiatku po koniec.

Aby si Ty opäť mohla behať. A smiať sa. A žiť.

Všetko znova. Aj keď nie vždy s radosťou. Pri pohľade na onú nemocnicu ma chytá depresia.

V nesprávny čas na nesprávnom mieste. Alebo prečo nenávidím isté mesto. Viac ako kedykoťvek predtým...

Kto čítal moje predchádzajúce príbehy o behaní a nebehaní, vie, aký je môj postoj k behu. Bežím, keď musím. Že raz budem aj naozaj chcieť, to by som ešte včera nikomu z Vás nebola verila....

...alebo ako som opäť bežala...
S nadšením.

...alebo ako som sa podrobila psychoanalýze...