dahlia

Ani neviem, komu adresovať tieto slová. Je to len akýsi výkrik do tmy, s nádejou, že sa snáď od nejakej skaly odrazia a čosi sa predsa len stane.

Alebo dve slová, ktoré ma vystihujú...

Pod vplyvom udalostí posledných dní sa viac a viac zaoberám otázkou našej pominuteľnosti v tejto dimenzii. A tým, ako by som nakladala zo životom, ak by som vedela, že za najbližšou zákrutou sa moja cesta končí. Potom stváram veci, ako sa mi podarilo aj dnes. Poviem Vám úprimne – stojí to za to.