dahlia

Nikomu neprajem ten pocit, keď mojim rodičom oznámili, že umieram. A potom tú o tom akvárku.
Sama som matkou. A nechcela by som to zažiť. Vtedy som bola v kóme. A nik neveril, že sa z toho vyhrabem. Nevedeli, koho majú pred sebou. A kde beriem silu bojovať.
Ešte to chvíľu potrvá, kým budem stáť na štarte. No štartovné číslo už mám. Aj keď nie vlastné. Kto pochyboval, že dám polmaratón, nech vie, že ho dám celý. Po tom pekle dám všetko. A keď poviem všetko, myslím tým VŠETKO.
Vznikla aj stránka o behu pre mňa. Snáď i na moju počesť. A navždy budem mať pred očami tých, ktorí za mňa bežali. A nebolo ich málo... Boli tam, kde som mala byť ja. A bojovali, kým ja som bojovala o holý život. Za pomoci tých najbližších... Čaká ma liečenie. A kopec cvičenia. No nevzdám sa. Sama sebe som to sľúbila. A veria vo mňa všetci, ktorí pri mne stáli, keď bolo najhoršie. Aj keď ich rady sa geometricky rozrástli...
A geometricky rastú aj veci, ktoré sa musím naučiť. Behanie je len čerešnička na torte. No naučím sa. Všetko. Aj behať...
Všetko mi zrazu príde také malicherné. Ako keď žaby vedú vojnu proti myšiam. Veď to poznáte... A bežíte, hoci nevedomky, za tým.