dahlia

Som blondína. Originál. Prírodná. A som na to hrdá. A som hrdá aj na dnešný zážitok, pretože vďaka nemu som pochopila, akým spôsobom vznikol prvý vtip o blondínkach. Ono to totiž asi až tak vtip nebol.....

Krásne pondelkové predpoludnie, možno skôr večer. Prítmím mesta sa ťahá rodinka ako z katalógu. Maminka a lá celebrita s celebritným kočíkom, celebritným manželom a ako inak – celebritnými deťmi. Všetko by to bolo ok, keby sa bavili o veciach normálnych – teda prináležiacimi času, miestu, situácii... Ale tatinko s postavou atléta (predsa len, je po rysovačke – diéte :-D) vymysel pre maminku – nefalšovanú blondínečku – vedomostnú hru. A aby to nebola hra len tak hocijaká, bola to hra zemepisná.

To, že maminka je zo zemepisu – geografie úplny tupoň, to tatinko samozrejme vedel. A pán, ktorý venčil psíka, to pochopil v extrémne krátkom čase. Akosi prirodzene sa stále nachádzal niekoľko desiatok krokov pred spomínaným kráčajúcim zoskupením.

V čase, kedy sa rodinka nachádzala na jeho úrovni dostala pani máma otázku číslo xy: „Na akom poloostrove leží Dánsko?“ A maminka s blaženým úsmevom a odleskom škandinávskeho domorodca povedala: „Na Škandinávskom.“

To už pán so psíkom nevydržal a preriekol: „Na Jutskom.“ Maminka blondínečka sa zachichotala, tatinko sa musel tiež a pán – ten si asi sám pre seba povedal: „Blondína.“

Večer, keď štvornohého kamaráta vymenil za kamarátov dvojnohých, prerozprával svoju príhodu svojim spoločníkom pri jednom orosenom.

A tak vznikol prvý vtip o blondínkach. Že to nebol vtip, to vieme všetci. Aj blondínka – maminka, ktorá si už do smrti bude pamätať, že Dánsko leží na Jutskom polostrove. Ale tým ostatným to nepovieme, dobre?